ਲਾਲਨ ਸ਼ਾਹ ਫ਼ਕੀਰ: ਰੀਵਿਜ਼ਨਾਂ ਵਿਚ ਫ਼ਰਕ

Content deleted Content added
ਛੋ clean up using AWB
ਛੋNo edit summary
ਲਾਈਨ 45:
}}
 
'''ਲਾਲਨ''' ({{lang-bn|[[:bn:লালন|লালন]]}}) '''ਲਾਲਨ ਸਾਈਂ,''' '''ਲਾਲਨ ਸ਼ਾਹ,''' '''ਲਾਲਨ ਫਕੀਰ''' ਜਾਂ ''' ਮਹਾਤਮਾ ਲਾਲਨ '''; (ਅੰਦਾਜ਼ਨ 1774&ndash;1890),<ref>{{cite book|title=Mahatma Lalon Fakir|year=|publisher=Pathak Samabesh (Dhaka)|location=[[Shantipur]]: (1956), Dhaka (2010?)|isbn=|page=|author=Basantakumar Pal|language=Bangla}}</ref><ref>{{cite book|title=Lalon Geeti Samagra|year=2005|publisher=Baipatra|location=Dhaka|isbn=984-8116-46-x|page=12|author=Wakil Ahmed|language=Bangla}}</ref> [[ਬੰਗਾਲੀ ਲੋਕ|ਬੰਗਾਲੀ]] [[ਬੌਲ]] ਸੰਤ, ਫ਼ਕੀਰ, ਗੀਤਕਾਰ, ਸਮਾਜ ਸੁਧਾਰਕ ਅਤੇ ਚਿੰਤਕ ਸੀ। [[ਬੰਗਾਲੀ ਸੱਭਿਆਚਾਰ]] ਵਿੱਚ ਉਹ ਧਾਰਮਕ ਸਹਿਨਸ਼ੀਲਤਾ ਦੇ ਗਾਜ਼ੀ ਬਣ ਗਏ ਜਿਹਨਾਂ ਦੇ ਗੀਤਾਂ ਨੇ [[ਰਾਬਿੰਦਰਨਾਥ ਟੈਗੋਰ]] <ref name="banglapedia.org">[http://www.banglapedia.org/httpdocs/HT/L_0035.HTM] Anwarul Karim, ''Banglapedia''</ref><ref name="Choudhury 1992,p. 59">Choudhury 1992,p. 59.</ref><ref>Urban 2001, p. 18.</ref><ref>Tagore, Stewart & Twichell 2003, p. 94.</ref> [[ਕਾਜ਼ੀ ਨਜ਼ਰੁਲ ਇਸਲਾਮ‎]],<ref name="Hossain 2009,p. 148">Hossain 2009,p. 148.</ref> ਅਤੇ [[ਐਲਨ ਗਿਨਜਬਰਗ]] ਸਮੇਤ ਅਨੇਕ ਕਵੀਆਂ ਅਤੇ ਸਮਾਜ ਸੁਧਾਰਕਾਂ ਅਤੇ ਚਿੰਤਕਾਂ ਨੂੰ ਪ੍ਰੇਰਨਾ ਦਿੱਤੀ ਅਤੇ ਪ੍ਰਭਾਵਿਤ ਕੀਤਾ। - ਕਿਉਂਜੋ ਉਹ " ਜ਼ਾਤ ਧਰਮ ਦੇ ਸਭ ਵਖਰੇਵਿਆਂ ਨੂੰ ਰੱਦ ਕਰਦੇ ਸਨ ",<ref name="banglapedia.org"/> ਜੀਵਨ ਦੌਰਾਨ ਅਤੇ ਮਰਨ ਉੱਪਰੰਤ ਵੀ ਉਹ ਚੋਖੀ ਚਰਚਾ ਦਾ ਵਿਸ਼ਾ ਹਨ।<ref>Choudhury 1992,p. 106.</ref> ਉਨ੍ਹਾਂ ਦੇ ਪੈਰੋਕਾਰ ਵਧੇਰੇ ਕਰ ਕੇ [[ਬੰਗਲਾਦੇਸ਼]] ਅਤੇ [[ਪੱਛਮੀ ਬੰਗਾਲ]] ਦੇ ਵਾਸੀ ਹਨ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੇ [[ਕੁਸ਼ਤੀਆ]] ਰੇਲਵੇ ਸਟੇਸ਼ਨ ਤੋਂ ਲਗਪਗ 2&nbsp; ਕਿ ਮੀ ਦੂਰ [[ਚੇਊਰੀਆ]] ਵਿੱਚ 'ਲਾਲਨ ਆਖਦਾਆਖਰਾ' ਨਾਮ ਦੀ ਸੰਸਥਾ ਸਥਾਪਿਤ ਕੀਤੀ। ਉਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਬੌਲ ਸੰਗੀਤ ਦੇ ਬਾਨੀ ਵੀ ਕਿਹਾ ਜਾਂਦਾ ਹੈ।
 
==ਹਵਾਲੇ==