ਮਨੂਭਾਈ ਪੰਚੋਲੀ: ਰੀਵਿਜ਼ਨਾਂ ਵਿਚ ਫ਼ਰਕ

Content deleted Content added
ਛੋ clean up ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਨਾਲ AWB
Rescuing 1 sources and tagging 0 as dead.) #IABot (v2.0.8.6
ਲਾਈਨ 2:
 
== ਜੀਵਨੀ ==
ਮਨੂਭਾਈ ਪੰਚੋਲੀ ਦਾ ਜਨਮ 15 ਅਕਤੂਬਰ 1914 ਨੂੰ ਭਾਰਤ ਦੇ [[ਗੁਜਰਾਤ|ਗੁਜਰਾਤ ਦੇ]] ਰਾਜਕੋਟ ਜ਼ਿਲ੍ਹੇ ਦੇ ਪੰਚਸ਼ੀਆ ਪਿੰਡ ਵਿੱਚ ਹੋਇਆ ਸੀ। ਉਸਨੇ ਆਪਣੀ ਮੁੱਢਲੀ ਵਿਦਿਆ ਤਿਤਵਾ ਲੁਨਸਰ ਤੋਂ ਪੂਰੀ ਕੀਤੀ। ਉਸਨੇ 1930 ਵਿੱਚ [[ਲੂਣ ਸੱਤਿਆਗ੍ਰਹਿ|ਨਮਕ ਸੱਤਿਆਗ੍ਰਹਿ]] ਵਿੱਚ ਭਾਗ ਲੈਣ ਲਈ ਪੜ੍ਹਾਈ ਛੱਡ ਦਿੱਤੀ। ਉਦੋਂ ਉਹ ਵੈਂਕਨੇਰ ਵਿਖੇ ਪੜ੍ਹ ਰਿਹਾ ਸੀ। ਉਸਨੂੰ ਸਾਬਰਮਤੀ, ਨਾਸਿਕ ਅਤੇ ਵਿਸਾਪੁਰ ਵਿੱਚ ਜੇਲ੍ਹ ਭੇਜਿਆ ਗਿਆ ਸੀ।<ref name="lb">{{Cite web|url=http://www.lokbharti.org/founder1.asp|title=Manubhai Pancholi|website=Lokbharti|access-date=1 May 2014|archive-date=22 ਫ਼ਰਵਰੀ 2014|archive-url=https://web.archive.org/web/20140222114633/http://www.lokbharti.org/founder1.asp|dead-url=yes}}</ref><ref name="gsp">{{Cite web|url=http://www.gujaratisahityaparishad.com/prakashan/photo-gallery/sahitya-sarjako/Manubhai-Pancholi.html|title=Manubhai Pancholi "Darshak"|website=[[Gujarati Sahitya Parishad]]|language=Gujarati|access-date=1 May 2014}}</ref> ਉਸਨੇ ਆਪਣੇ ਕੈਰੀਅਰ ਦੀ ਸ਼ੁਰੂਆਤ 1932 ਵਿੱਚ ਭਾਵਨਗਰ ਵਿਖੇ ਵਿਦਿਅਕ ਸੰਸਥਾ, ਦਕਸ਼ਮੂਰਤੀ ਵਿੱਚ ਬਤੌਰ ਰਿਕਟਰ ਕੀਤੀ ਅਤੇ ਬਾਅਦ ਵਿੱਚ 1938 ਵਿੱਚ ਅੰਬਾਲਾ ਦੇ ਗ੍ਰਾਮਦਕਸ਼ੀਨਮੂਰਤ ਵਿੱਚ ਪ੍ਰੋਫੈਸਰ ਵਜੋਂ ਸ਼ਾਮਲ ਹੋਏ। 1942 ਵਿੱਚ [[ਭਾਰਤ ਛੱਡੋ ਅੰਦੋਲਨ]] ਦੌਰਾਨ ਉਸ ਨੂੰ ਗ੍ਰਿਫ਼ਤਾਰ ਵੀ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਸੀ, ਭਾਵਨਗਰ ਵਿਖੇ ਜੇਲ ਭੇਜਿਆ ਗਿਆ ਸੀ। ਉਸਨੇ 1948 ਵਿੱਚ ਭਾਵਨਗਰ ਰਾਜ ਦੇ ਸਿੱਖਿਆ ਮੰਤਰੀ ਵਜੋਂ ਸੇਵਾ ਨਿਭਾਈ। ਉਸਨੇ ਸੰਨੋਸਰਾ ਵਿਖੇ 1953 ਵਿੱਚ ਨਾਨਾਭੱਟ ਭੱਟ ਦੇ ਨਾਲ ਲੋਕਭਾਰਤੀ ਗ੍ਰਾਮਵਿਦਿਆਪੀਠ ਸੰਸਥਾ ਦੀ ਸਹਿ-ਸਥਾਪਨਾ ਕੀਤੀ ਸੀ। ਉਸਨੇ ਬਾਰਦੋਲੀ ਦੇ ਵਰਦ ਪਿੰਡ ਦੇ ਪਾਟੀਦਾਰ ਪਰਿਵਾਰ ਦੀ ਇੱਕ ਧੀ ਵਿਜੈਬੇਨ ਪਟੇਲ ਨਾਲ ਵਿਆਹ ਕਰਵਾ ਲਿਆ।<ref name="ReadGujarati.com 2010">{{Cite web|url=http://archive.readgujarati.in/sahitya2/2010/06/04/gurjar-gaurav/|title=ગૂર્જર ગૌરવ – ટીના દોશી|date=4 June 2010|website=ReadGujarati.com|language=gu|access-date=26 March 2017}}</ref> ਵਿਜੈਬੇਨ ਦੀ ਮੌਤ 25 ਅਪ੍ਰੈਲ 1995 ਨੂੰ ਹੋਈ।<ref>{{Cite magazine|date=May 1995|title=શ્રીમતી વિજયાબહેન પંચોળીનું દુઃખદ અવસાન|trans-title=Death note of Vijayaben Pancholi|magazine=[[Shabdasrishti]]|page=18|issn=2319-3220}}</ref>
 
ਉਹ 1967 ਤੋਂ 1971 ਤੱਕ ਗੁਜਰਾਤ ਵਿਧਾਨ ਸਭਾ ਦਾ ਮੈਂਬਰ ਰਿਹਾ ਅਤੇ 1970 ਵਿੱਚ ਸਿੱਖਿਆ ਮੰਤਰੀ ਵਜੋਂ ਸੇਵਾ ਨਿਭਾਈ। 1975 ਵਿੱਚ [[ਐਮਰਜੈਂਸੀ (ਭਾਰਤ)|ਐਮਰਜੈਂਸੀ]] ਦੌਰਾਨ ਉਸ ਨੂੰ ਗ੍ਰਿਫਤਾਰ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਸੀ। ਉਸਨੇ 1981 ਤੋਂ 1983 ਤੱਕ ਗੁਜਰਾਤੀ ਸਾਹਿਤ ਪ੍ਰੀਸ਼ਦ ਦੇ ਪ੍ਰਧਾਨ ਵਜੋਂ ਸੇਵਾ ਨਿਭਾਈ।<ref name="lb"/><ref name="gsp"/> ਉਸਨੇ 1991 ਤੋਂ 1998 ਤੱਕ ਗੁਜਰਾਤ ਸਾਹਿਤ ਅਕਾਦਮੀ ਦੇ ਚੇਅਰਮੈਨ ਵਜੋਂ ਵੀ ਸੇਵਾ ਨਿਭਾਈ।