ਗਰਭਪਾਤ ਦਾ ਅਭਿਆਸ -ਇੱਕ ਗਰਭ ਦਾ ਅੰਤ-ਪੁਰਾਣੇ ਸਮੇਂ ਤੋਂ ਜਾਣਿਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ। ਗਰਭਪਾਤ ਲਈ ਵੱਖ-ਵੱਖ ਢੰਗ ਵਰਤੇ ਜਾਂਦੇ ਹਨ, ਗਰੱਭਸਥ ਆਲ੍ਹਣੇ ਦੇ ਪ੍ਰਸ਼ਾਸਨ, ਤਿੱਖੇ ਉਪਕਰਣਾਂ ਦੀ ਵਰਤੋਂ, ਪੇਟ ਦੇ ਦਬਾਅ ਅਤੇ ਦੂਸਰੀਆਂ ਤਕਨੀਕਾਂ ਦੀ ਵਰਤੋਂ ਵੀ ਇਸ 'ਚ ਸ਼ਾਮਿਲ ਹਨ।

Indirect advertisements for abortion services, like these in The New York Sun in 1842, were common during the Victorian era. At the time, abortion was illegal in New York.[1]

ਗਰਭਪਾਤ ਕਾਨੂੰਨ ਅਤੇ ਉਹਨਾਂ ਦੀ ਪਾਲਣਾ ਵੱਖ-ਵੱਖ ਯੁੱਗਾਂ ਰਾਹੀਂ ਬਦਲ ਗਈ ਹੈ। 20ਵੀਂ ਸਦੀ ਦੌਰਾਨ ਬਹੁਤ ਸਾਰੇ ਪੱਛਮੀ ਦੇਸ਼ਾਂ 'ਚ ਗਰਭਪਾਤ-ਅਧਿਕਾਰਾਂ ਦਾ ਅੰਦੋਲਨ ਗਰਭਪਾਤ 'ਤੇ ਪਾਬੰਦੀ ਨੂੰ ਰੱਦ ਕਰਨ ਵਿੱਚ ਸਫਲ ਰਹੇ। ਹਾਲਾਂਕਿ ਜ਼ਿਆਦਾਤਰ ਪੱਛਮੀ ਦੇਸ਼ਾਂ 'ਚ ਗਰਭਪਾਤ ਦੀ ਵਿਵਸਥਾ ਕਾਨੂੰਨੀ ਤੌਰ 'ਤੇ ਲਾਗੂ ਹੁੰਦੀ ਹੈ, ਪਰ ਇਸ ਪ੍ਰਕਿਰਿਆ ਨੂੰ "ਪ੍ਰੋ-ਲਾਈਫ" ਸਮੂਹਾਂ ਦੁਆਰਾ ਨਿਯਮਿਤ ਤੌਰ 'ਤੇ ਚੁਣੌਤੀ ਦਿੱਤੀ ਜਾਂਦੀ ਹੈ।

ਪੂਰਵ-ਆਧੁਨਿਕ ਯੁੱਗ ਸੋਧੋ

 
Bas relief at Angkor Wat, ਅੰ. 1150, depicting a demon performing an abortion upon a woman who has been sent to the underworld.

ਭਾਰਤ ਦੇ ਵੈਦਿਕ ਅਤੇ ਸਮ੍ਰਿਤੀ ਕਾਨੂੰਨ ਨੇ ਤਿੰਨ ਉੱਚ ਜਾਤੀਆਂ ਦੇ ਮਰਦਾਂ ਦੇ ਬੀਜਾਂ ਨੂੰ ਬਚਾਉਣ ਲਈ ਚਿੰਤਾ ਜ਼ਾਹਿਰ ਕੀਤੀ; ਅਤੇ ਧਾਰਮਿਕ ਅਦਾਲਤਾਂ ਨੇ ਔਰਤ ਲਈ ਵੱਖੋ-ਵੱਖਰੀਆਂ ਨੀਤੀਆਂ ਲਗਾ ਦਿੱਤੀਆਂ ਸਨ ਜਾਂ ਗਰਭਵਤੀ ਹੋਣ ਵਾਲੀ ਔਰਤ ਨੂੰ ਇੱਕ ਪਾਦਰੀ ਦਿੱਤਾ ਜਾਂਦਾ ਸੀ ਜੋ ਗਰਭਪਾਤ ਕਰਦਾ ਸੀ।[2] ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਕਾਨੂੰਨਾਂ 'ਚ ਗਰਭਪਾਤ ਲਈ ਲਾਈ ਜਾ ਰਹੀ ਮੌਤ ਦੀ ਸਜ਼ਾ ਦਾ ਇਕੋ-ਇਕ ਸਬੂਤ ਐਸੀਰੀਆਈ ਕਾਨੂੰਨ 'ਚ ਮਿਲਿਆ ਹੈ, ਜੋ ਸੀ. 1075 ਬੀ.ਸੀ. 'ਚ ਅਸੁਰਾ ਕੋਡ ਸੀ;[3] ਅਤੇ ਇਹ ਕੇਵਲ ਉਸ ਔਰਤ 'ਤੇ ਲਗਾਇਆ ਜਾਂਦਾ ਹੈ ਜੋ ਆਪਣੇ ਪਤੀ ਦੀ ਇੱਛਾ ਦੇ ਵਿਰੁੱਧ ਗਰਭਪਾਤ ਕਰਾਉਂਦੀ ਹੈ। ਪ੍ਰੇਰਿਤ ਗਰਭਪਾਤ ਦਾ ਪਹਿਲਾ ਰਿਕਾਰਡ ਕੀਤਾ ਸਬੂਤ 1550 ਈਸਵੀ ਪੂਰਵ ਵਿੱਚ ਮਿਸਰੀ ਈਬਰਜ਼ ਪੈਪਿਰਸ ਤੋਂ ਹੈ।[4]

ਇਹ ਵੀ ਦੇਖੋ ਸੋਧੋ

  • ਅਲੇਕ ਬੌਰਨ
  • ਹੈਨਰੀ ਕਾਟਜ਼

ਹਵਾਲੇ ਸੋਧੋ

  1. Brodie, Janet Farrell (1997). Contraception and abortion in nineteenth-century America. Ithaca, New York: Cornell University Press. p. 254. ISBN 0-8014-8433-2. OCLC 37699745.
  2. Constantin-Iulian Damian (January–March 2010). "Abortion from the Perspective of Eastern Religions: Hinduism and Buddhism" (PDF). Romanian Journal of Bioethics. 8 (1). Archived from the original (PDF) on 2012-09-03. Retrieved 2019-01-18. {{cite journal}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (help)
  3. [1] Archived 2014-11-11 at the Wayback Machine. ਪ੍ਰਾਚੀਨ ਇਤਿਹਾਸ Sourcebook: ਕੋਡ ਦੇ Assura, c ਹੈ। 1075 ਬੀ. ਸੀ.
  4. Potts, Malcolm; Martha Campbell (2002). "History of Contraception" (PDF). Gynecology and Obstetrics. 6 (8). Archived from the original (PDF) on 2003-07-01. Retrieved 2013-09-12. {{cite journal}}: Unknown parameter |dead-url= ignored (help)Potts, Malcolm; Martha Campbell (2009). "History of Contraception". GLOWM: The Global Library Of Women's Medicine. doi:10.3843/GLOWM.10376. ISSN 1756-2228. Retrieved 2011-09-07.

ਹੋਰ ਪੜ੍ਹੋ ਸੋਧੋ

ਬਾਹਰੀ ਲਿੰਕ ਸੋਧੋ