ਕਿਸੇ ਸਥਾਨ, ਜਾਂ ਪਦਾਰਥ, ਨੂੰ ਉਸਦੇ ਮਾਹੌਲ ਦੇ ਤਾਪ ਦੇ ਹੇਠਾਂ ਤੱਕ ਠੰਢਾ ਕਰਣ ਦੀ ਕਿਰਿਆ ਨੂੰ ਪ੍ਰਸੀਤਨ (Refrigeration) ਕਹਿੰਦੇ ਹਨ। ਬੀਤੀ ਹੋਈ  ਸ਼ਤੀ ਵਿੱਚ ਇਸ ਜੰਤਰਿਕ ਵਿਧੀਆਂ ਦਾ ਵਿਸਥਾਰ ਬਰਫ ਬਣਾਉਣ ਤੋਂ ਲੈ ਕੇ ਖਾਦ ਅਤੇ ਪਾਣੀ ਪਦਾਰਥਾਂ ਨੂੰ ਸੀਤਲ ਰੱਖਣ ਅਤੇ ਜਿਆਦਾ ਸਮਾਂ ਤੱਕ ਇਨ੍ਹਾਂ ਨੂੰ ਰਾਖਵਾਂ (preserve) ਰੱਖਣ ਦੇ ਹੇਤੁ ਕੀਤਾ ਗਿਆ ਅਤੇ ਹੁਣ ਤਾਂ ਇਨ੍ਹਾਂ ਦਾ ਪ੍ਰਯੋਗ ਬਹੁਤ ਵੱਡੇ ਪੈਮਾਨੇ ਉੱਤੇ ਕੀਤਾ ਜਾਣ ਲਗਾ ਹੈ। ਭਾਰਤ ਅਤੇ ਮਿਸਰ ਦੇਸ਼ ਵਿੱਚ ਇਸਦੀ ਜਾਣਕਾਰੀ ਬ੍ਰਹਮ ਕਾਲ ਤੋਂ ਸੀ। ਮਿੱਟੀ ਦੇ ਪਾਤਰਾਂ ਵਿੱਚ ਪਾਣੀ ਠੰਡਾ ਕਰਣ ਦੀ ਰੀਤੀ, ਇਸਦੀ ਵਿਵਹਾਰਕ ਵਰਤੋ ਕਹੀ ਜਾ ਸਕਦੀ ਹੈ। ਹੋਰ ਵੇਲੇ ਵਿੱਚ ਚੀਨ, ਯੂਨਾਨ ਅਤੇ ਰੋਮ ਦੇ ਲੋਕਾਂ ਨੇ ਕੁਦਰਤੀ ਹਿਮ ਦੇ ਦੁਆਰੇ ਆਪਣੇ ਖਾਦ ਅਤੇ ਪਾਣੀ ਪਦਾਰਥਾਂ ਨੂੰ ਠੰਢਾ ਰੱਖਣ ਦੇ ਢੰਗ ਅਪਨਾਏ। ਇਸਦੇ ਬਾਅਦ ਕ੍ਰਿਤਰਿਮ ਬਰਫ ਬਣਾਉਣ ਦੇ ਹੇਤੁ ਪ੍ਰਸੀਤਨ ਦੀ ਜੰਤਰਿਕ ਵਿਧੀਆਂ ਦੀ ਖੋਜ ਕੀਤੀ ਗਈ।

ਵਪਾਰਕ ਫਰਿੱਜ

ਇਹ ਵੀ ਵੇਖੋ  ਸੋਧੋ

ਹਵਾਲੇ ਸੋਧੋ

ਅਗਾਹ ਪੜੋ ਸੋਧੋ

  • Refrigeration volume, ASHRAE Handbook, ASHRAE, Inc., Atlanta, GA
  • Stoecker and Jones, Refrigeration and Air Conditioning, Tata-McGraw Hill Publishers
  • Mathur, M.L., Mehta, F.S., Thermal Engineering Vol II
  • MSN Encarta Encyclopedia
  • Andrew D. Althouse; Carl H. Turnquist; Alfred F. Bracciano (2003). Modern Refrigeration and Air Conditioning (18th ed.). Goodheart-Wilcox Publishing. ISBN 1-59070-280-8.
  • Anderson, Oscar Edward (1972). Refrigeration in America: A history of a new technology and its impact. Kennikat Press. p. 344. ISBN 0-8046-1621-3.
  • Shachtman, Tom (2000-12-12). Absolute Zero: And the Conquest of Cold. Mariner Books. p. 272. ISBN 0-618-08239-5.
  • Woolrich, Willis Raymond (1967). The men who created cold: A history of refrigeration, (1st ed.). Exposition Press. p. 212.

ਬਾਹਰੀ ਜੋੜ  ਸੋਧੋ